Digitálna agenda 2010-2015: Európska komisia predstavila nový akčný plán informačnej spoločnosti Európskej únie

Digitálna agenda: investície do digitálneho hospodárstva sú kľúčom k budúcej prosperite Európy

Digitálne hospodárstvo Európy sa v dnešnej dobe posilňuje a rozširuje o všetky hospodárske odvetvia a dotýka sa všetkých oblastí nášho každodenného života. Polovica rastu produktivity v Európe za posledných pätnásť rokov sa dosiahla vďaka informačným a komunikačným technológiám (IKT). Šesť Európanov z desiatich pravidelne používa internet. Avšak ak chce Európa plne využívať potenciálne výhody digitálneho hospodárstva, musí nastaviť latku vyššie a poskytnúť rýchlejšie širokopásmové pripojenie a internet, ktorému ľudia budú dôverovať, skvalitniť zručnosti občanov a ešte viac podporiť inováciu v oblasti IKT. Európska komisia preto na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v tejto oblasti, navrhne špecifické opatrenia vo svojej Digitálnej Agende pre Európu, vedúcej iniciatíve stratégie Európa 2020.

Komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová uviedla: „Digitálne hospodárstvo Európy je kľúčové pre rast a prosperitu. IKT a vysokorýchlostný internet predstavujú pre náš život takú istú revolúciu ako rozvoj elektrických a dopravných sietí pred viac ako sto rokmi. Musíme ale podporiť ďalší rozvoj internetu, aby mali z digitálneho hospodárstva úžitok všetci obyvatelia.“

IKT - Kľúčový hnací motor hospodárstva

Od roku 1995 sa polovica rastu produktivity v EÚ dosiahla vďaka IKT a to prostredníctvom technologického pokroku a investícií do tohto odvetvia. Z údajov za obdobie 2004-2007 vyplýva, že investície začali nedávno prispievať k zvýšenej efektívnosti pre zvyšok hospodárstva. Pridaná hodnota odvetvia IKT predstavuje v európskom hospodárstve približne 600 miliárd EUR (4,8 % HDP). Toto odvetvie tvorí 25 % celkovej výšky obchodných investícií EÚ do výskumu a vývoja. Avšak výhody z IKT sú v USA omnoho väčšie. Európa musí podstúpiť štrukturálne reformy a potrebuje súdržnú digitálnu agendu, aby IKT dosiahli podobný vplyv.

Šesť Európanov z desiatich je online

Približne 60 % Európanov používa internet pravidelne a 48 % každodenne. Tento podiel sa dá prirovnať k USA, kde 56 % obyvateľstva používa internet každodenne a 65 % ho použilo za posledné tri mesiace. Avšak približne tretina obyvateľstva či už v EÚ (30 %) alebo v USA (32 %) ho nikdy nepoužila. Existujú veľké sociálno-ekonomické a geografické rozdiely. Najmä staršie osoby, ľudia s nižším vzdelaním a s nižším príjmom používajú internet v menšej miere a sú menej zruční. Zvýšenie digitálnych zručností je kľúčové pri budovaní európskej digitálnej spoločnosti. Aj v tomto prípade je možné prirovnať EÚ k USA, aj keď internet sa u starších Američanov používa viac (v USA nikdy nepoužilo internet 46 % osôb starších ako 55 rokov, zatiaľ čo v EÚ ho nikdy nepoužilo 59 %). Naproti tomu sú rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami menej výrazné v Kórei a v Japonsku.

EÚ je najväčším svetovým trhom širokopásmového pripojenia

V roku 2009 bol trh širokopásmového pripojenia EÚ opäť najväčším na svete. Približne štvrtina občanov EÚ (24,8 %) má predplatené pevné širokopásmové pripojenie. 80 % pevných širokopásmových pripojení v EÚ ponúka v súčasnosti rýchlosť nad 2 Mbps a iba 18 % z nich ponúka rýchlosť nad 10 Mbps. Tieto rýchlosti sú dostačujúce pre základné internetové aplikácie, nestačia však pri pokročilejších aplikáciách, ako napr. televízia na požiadanie. V stratégii Európa 2020 sa stanovili ambiciózne ciele, aby mali všetci Európania prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps. EÚ značne zaostáva v rozširovaní prístupových sietí novej generácie v porovnaní s krajinami ako Kórea a Japonsko. Prechod na väčšiu širokopásmovú kapacitu predstavuje veľkú štrukturálnu výzvu pre celý sektor telekomunikácií.

Jednotný trh online

Internet zohráva významnú úlohu v európskom hospodárskom raste a predstavuje veľký potenciál na posilnenie jednotného trhu. Avšak úroveň elektronického obchodu (eCommerce) a elektronického podnikania (eBusiness) sa v jednotlivých členských štátoch líši a cezhraničné transakcie sú obmedzené. Aj keď 54 % používateľov internetu kupuje alebo predáva tovar prostredníctvom internetu, iba 22 % z nich využíva tieto služby z iných krajín EÚ. V USA je elektronický obchod rozšírenejší, pričom online kupuje alebo predáva 75 % používateľov internetu. Európe chýba ozajstný jednotný digitálny trh, ktorý je kľúčovým prvkom pri stimulácii rastu európskych malých a stredných podnikov a pri ponúkaní väčšieho výberu a konkurenčnejších cien spotrebiteľovi.

Strategický dokument:

 DigitálnaAgenda(586 kB)

 Digital Agenda for Europe (364 kB)

Viac info na stránke:

http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=5789

http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/10/200&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en

Zdroj: www.europa.sk