Spam

Vo všeobecnosti sa pojmom „spam“ označuje nevyžiadaná elektronická pošta. Ide o mail, ktorý si príjemca vopred nevyžiadal a vo väčšine prípadov obsahuje marketingové a komerčné prvky. Takýmto spôsobom fyzické i právnické osoby ponúkajú služby a tovar, alebo sprostredkovanie takejto služby alebo tovaru. V širšom zmysle sa pod pojmom nevyžiadaná elektronická správa označuje elektronická pošta, správa SMS (short message service), MMS (multimedia message service), faksimilná správa  a iná elektronicky posielaná správa, ktorá bola odoslaná príjemcovi bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

Spam však už častokrát nebýva iba samotná "nevinná" pošta, ale v značnom množstve prípadov obsahuje aj nejaký škodlivý softvér, ktorého cieľom je ako inak, škodiť (akým spôsobom, to sa častokrát majiteľ napadnutého počítača vôbec nedozvie). Už otvorenie spamovej správy môže takýto softvér aktivovať alebo spustiť infikáciu (využívajú sa na to rôzne chyby v programoch), preto je potrebné si naozaj dávať pozor na bezhlavé otváranie a čítanie všetkého, čo si človek nájde v schránke.

Ako správne narábať s elektronickými správami je možné nájsť aj v 10 prikázaniach projektu www.kry-sa.sk. Keďže technológie stále napredujú, ani "spam" nezaostáva a je možné sa s ním okrem v klasickej stretnút aj v rôznych iných podobách a to napr:

• spit - spam pre telefonovanie cez internet ("Spam over Internet Telephony")
• spim - spam pre chat ("Spam over Instant Messaging")

Viac k spamu je možné nájsť aj na webovej stránke Wikipedie.

Legislatívne pokrytie "spamu" v Slovenskej republike

V legislatívnom rámci SR je problém „spamu“ zapracovaný v zákone o reklame (147/2001 Z.z.), v zákone o elektronickom obchode (22/2004 Z.z.) a v zákone o elektronickej komunikácii (610/2003 Z. z.). Uvedené zákony jednoznačne stanovujú zákaz posielania reklamy resp. správy automatickým telefonickým volacím systémom,  telefaxom a  elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Zákon o elektronickej komunikácii uvádza samotnú definíciu nevyžiadanej pošty.

Konkrétne paragrafy v slovenskej legislatíve, ktoré sa týkajú nevyžiadanej pošty.

Legislatívne pokrytie v Európskej únii

Vo všeobecnosti existujú dva základné prístupy k posielaniu elektronickej pošty marketingoveho charakteru: tzv. option–in a option–out. Smernica Európskej komisie 2002/58/EC o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v oblasti elektronických komunikácií obsahuje pravidlá, podľa ktorých môže elektronická pošta marketingového charakteru prebiehať:

• „Opt-in“ - posielanie elektronickej pošty marketingového charakteru len s predchádzajúcim súhlasom,
• „Opt-out“ - zákaz maskovania identity a podmienku, že všetky priame marketingové správy musia obsahovať platnú adresu.

Z členských štátov EÚ má pravidlo „Opt in“ implementované v národnej legislatíve len 10 krajín (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Slovinsko a Španielsko), pripravuje sa aj vo Francúzsku a Švédsku.

Zaujímavý prístup zvolilo Fínsko, ktoré začiatkom roka 2005 implementovalo zákon o elektronickej pošte, ktorý napr. priamo postihuje poskytovateľov služieb, ak je z ich serverov rozosielaná. Tento zákon je bohužiaľ v súčasnosti dostupný iba v materskom jazyku a preto si na jeho presné znenie ako aj výsledky jeho aplikácie musíme počkať.

Iné organizácie zaoberajúce sa problematikou spamu

V rámci OECD sa v roku 2007 vytvorila pracovná skupina „Spam Task Force“ , ktorá si dala za cieľ vytvoriť tzv. Anti-Spam Toolkit – návod na riešenie problému nevyžiadanej hromadnej pošty. Tento návod navrhuje využiť metódy, ktoré by siahali od vzájomnej kooperácie medzi krajinami, cez legislatívnu reguláciu až po konkrétne technické kroky pre zabránenie šírenia spamu.

OECD v rámci pracovnej skupiny pre oblasť spamu vytvorila príručku „Anti-Spam Toolkit“ pre podporu rozvoja komplexných odpovedí na otázky ohľadne spamu. Ide o prvý krok pri iniciatíve pomôcť riadiacim pracovníkom na najvyššej úrovni, regulátorom ako aj súkromnému sektoru orientovať ich politiku na riešenie problémov ohľadne spamu a zvyšovať dôveru v internet a mailovú poštu.
Anti-Spamovú príručku nájdete na odkazoch nižšie:

Anti-Spamová príručka (933 kB) (bez príloh)

Anti-Spamová príručka na webovej stránke OECD (.html verzia aj s prílohami)

Analýza potrebných ustanovení v legislatíve

Na základe analýzy anglosaských legislatív ohľadne „spamu“ je možné uviesť nasledovné aspekty, ktoré môže obsahovať legislatíva týkajúca sa spamu:

• zákaz odosielania elektronickej pošty bez súhlasu príjemcu
• zákaz zbierania adries elektronickej pošty „harvesting“
• hromadný charakter správy „bulk“
• správa by mala obsahovať „unsubscribe option“ (možnosť odhlásenia sa od posielania takýchto správ)
• onačenie správy oznamom, že ide o reklamu
• odosielateľ uvedie svoju celú kontaktnú adresu – meno resp. názov, adresu, e-mailovú adresu (alebo iné údaje, ktoré by pomohli identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu)

V prípade definície nevyžiadanej pošty by sa mala nová legislatívna úprava týkať i iných správ, ako len elektronickej pošty. Za „spam“ by sa mala považovať každá správa doručená prijímateľovi automatickým telefonickým volacím systémom,  telefaxom alebo  elektronickou poštou. V tomto prípade by bolo možné zahrnúť do definície i napríklad posielanie reklamných SMS, alebo MMS.

Podľa smernice 2002/58/EC o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v oblasti elektronických komunikácií je „elektronickou poštou“ chápaná akákoľvek textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa poslaná verejnou komunikačnou sieťou, ktorá môže byť uložená v tejto sieti alebo v koncovom zariadení prijímateľa až pokiaľ si ju prijímateľ nestiahne. V prípade definície je komplikované vyhnúť sa prípadu keď elektronická správa, ktorá bola prijímateľovi doručená od osoby, a s ktorou nadviazala obchodný kontakt, bola považovaná za „spam“. V tomto prípade by bolo možné uplatniť princíp hromadnosti, t.z., že by bol obmedzený počet takto poslaných správ na istú hodnotu, ktorá by sa stanovila na deň, mesiac a rok.